Čo je to kresťanizmus a čo je plodizmus?

Ponúkam krátky výkladový slovník dvoch novodobých politických pojmov

— Kresťanista/ka, kresťanizmus

Označenie pre slovenských kresťanských náboženských fundamentalistov a fundamentalistky — po vzore islamista, islamistka. Nie každý veriaci kresťan je aj kresťanista, rovnako ako každý moslim nie je islamistom. V každom náboženstve však existuje isté percento veriacich, ktorí sú vo svojej viere nielen fanatickí a neoblomní, ale navyše sú presvedčení, že ich doktrinálny výklad náboženstva musí byť určujúci aj pre politiku a celú spoločnosť.

Inými slovami, nestačí, že je niekto silno veriaci, kresťanistom sa stáva len keď svoje doktrinálne náboženské predstavy vnucuje aj politickému usporiadaniu štátu. Náboženským fundamentalizmom, kam rátame aj náš kresťanizmus, je jednoducho podriadenie svetskej oblasti života náboženským príkazom.

Náboženský fundamentalizmus vylučuje možnosť hodnotovej rôznosti a slobody, chce svoju vôľu a výklad náboženstva vnútiť zákonom, silou a donútením. Chce ju vnútiť všetkým, vrátane neveriacich a veriacich, ktorí majú iný názor. Chce svoje dôvody a náboženské presvedčenie zaniesť aj do oblastí, kde nemajú čo robiť — pri výklade ľudských práv, pri tvorbe zákonov, pri poskytovaní štátnych služieb pre všetkých, pri verejnom zdraví, školstve, atp.

Náboženský fundamentalizmus, ak to nie je jasné, je politická doktrína, ktorá je podobne ako fašizmus, nezlučiteľná so slobodným, demokratickým režimom. Nie je možné napr. byť ani kresťanským demokratom a kresťanistom zároveň, kresťanizmus popiera tú podstatnú časť o demokracii. Kresťanizmus totiž popiera rôznosť v slobode a neumožňuje slobodnú diskusiu. Okrem svojho dogmatizmu svoje dôvodenie zakladá na „metafyzických“ dôvodoch, ktorým ťažko môže rozumieť niekto, kto s nimi už vopred nesúhlasí. Dôsledkom je, že zákony nie sú postavené na diskusii a prevahe výsledných hlasov, ale na správnom doktrinálnom výklade „zjavenej pravdy“.

V slovenskom politickom priestore sa kresťanizmus prejavuje najmä (ale nie výlučne) svojim odporom k ľudským právam, právam sexuálnych menšín, reprodukčným právam, alebo odporom voči rodovej rovnosti ako takej.

Niekedy môže byť ťažké rozpoznať kresťanistov, lebo sa v diskusiách maskujú. Kresťanisti a kresťanistky si často uzurpujú nálepku konzervativizmu, niekedy dokonca priamo zavádzajú, že to čo robia, je vraj skutočnou náplňou konzervativizmu.

Veľmi podobne uzurpátorsky niekedy radi vystupujú aj v oblasti viery — radi a rady sa tvária, že stelesňujú predstavy a presvedčenie všetkých veriacich. Treba si však pamätať, že reprezentujú len veľmi úzky okruh veriacich, tých najextrémnejších a najvyhranenejších.

Kresťanizmus je však napokon politická doktrína a preto ani jej presadzovatelia nemusia byť “dokonalými” veriacimi. Podstatná je náplň ich politického snaženia.

— Plodista/ka, plodizmus

Plodizmom rozumieme ideologickú obsesiu (bio)politikou plodov, plodnosti, ženských tiel a ako s nimi politicky nakladať.

Plodizmus je doktrína, ktorá je presvedčená, že ľudské plody sú plnohodnotným živým človekom, osobou, ktorej treba priznať plné práva — a uberať na právach dospelých žien.

Plodizmus je ideovo úzko prepojený s kresťanizmom, nakoľko veľmi často argumentuje práve z náboženských pozícií a doktrín.

Existujú však aj sekulárni plodisti, ktorí sú presvedčení, že ich predstavy o právach plodov nie sú založené na náboženských doktrínach. V sekulárnej rovine sa plodisti a plodistky potom najčastejšie prejavujú rozjímaním nad negatívnymi demografickými trendami — ale nie len kvôli budúcim dôchodkom.

Sekulárnych plodistov všeobecne charakterizuje dojímaním sa nad budúcnosťou národa, civilizácie, kultúry a pod. Trápi ich budúcnosť a početnosť nejakého celku, národnej alebo rasovej komunity, ktorú vnímajú hlavne v biologických kategóriách. Svoje dojímanie tak dopĺňajú aj žiadzou po politických krokoch zvyšujúcich plodnosť. Tam však vždy rátajú medzi schodné kroky práve obmedzovanie reprodukčných práv žien.

Plodisti a plodistky tak nemusia byť silnými náboženskými fundamentalistami, ich predstavy o potrebe spoločenskej podriadenosti žien a význame plodov môžu mať aj iné ideové zdroje. Fašisti napríklad sú plodistami, a hoci sa u nás zastrešujú krížikmi a vierou, ide zrejme z ich strany skôr o politickú pózu. Dôvody, prečo sú fašisti a iní plodisti presvedčení, že je nutné obmedzovať reprodukčné práva žien sú spojené skôr s ich predstavami o správnom rodovom usporiadaní spoločnosti.

Plodisti obvykle vnímajú spoločnosť veľmi rodovo hierarchicky: ideálom je patriarchálne hierarchické usporiadanie s mužom na čele rodiny a ženou, ktorá predstavuje primárne domáci servis, starostlivosť a je mužovi podriadená. Žena tak nikdy nedostáva v plodistickom vesmíre plnú rovnosť, lebo jej čoby chodiaci inkubátor nie je a nemôže byť schopná. Fungujú tu predstavy o základnej „komplementarite“ a zásadnej inakosti mužov a žien, ktoré vo výsledku ospravedlňujú nerovné a podriadené postavenie žien ako „prirodzené“.

Plod je v plodistickom chápaní vlastne trestom, ťarchou, alebo údelom ženy — hoci niekedy tento údel nazvú aj darom. Ale podstatou je, že je nepatričné, ak sa žena vzpiera voči roly, ktorú jej Boh/príroda nadelili. Žena má byť primárne matkou — starostlivou opatrovateľkou a množiteľkou národa.

V tomto ohľade tu môže (ale nemusí) byť silný prienik s kresťanizmom, ktorý svoju mizogýniu a sexizmus stavia zase na svojom cynickom a oportunistickom výklade niektorých posvätných textov. Vo výsledku sa však plodizmus a kresťanizmus na Slovensku navzájom dopĺňajú a produktívne si ideovo aj politicky pomáhajú.

#plodizmus #kresťanizmus

—

Pôvodne publikované ako status na Facebooku, 15.7.2020.