Čo je to ten rod?
--
tl;dr: Tento text sa snaží populárnou formou vysvetliť zmätok okolo pojmov “rod” a “gender”.
Pán Roman Joch bude zrejme novým šéfom Inštitútu pre výskum práce a rodiny. V rozhovore pre Postoj sa vyznal, že jeho cieľom je zdôrazniť výskumný aspekt Inštitútu, publikovaním brožúrok každý mesiac a vedením otvorenej diskusie na tému rodinných politík — vrátane publikovania prekladov zo zahraničia.
Vyznal sa, že nechce robiť „konzervatívne čistky“, hoci teda uznáva, že „profilácia tohto inštitútu bola doteraz skôr ľavicovo liberálna, možno feministická a so mnou prichádza aj iný, povedzme konzervatívnejší hlas“.
Po krátkom zamyslení sa spolu s redaktormi, že teda tu jestvuje nejaký „ideologický rámec“ (rozumej, EÚ predpokladá elimináciu rodovej diskriminácie ako vhodný cieľ), s ktorým sa veľmi hýbať nedá, Joch sľubuje „pluralitu“ a vzápätí nasleduje táto výmena:
—
R(oman)J(och): Mimochodom, spomínaný termín rodová rovnosť či rodová diskriminácia ja osobne ani používať nebudem. V Česku ho tiež nepoužívame.
P(ostoj): Aký termín teda používate?
RJ: Gender.
P: Prečo?
RJ: V prípade rodovej rovnosti ide o zlý preklad. Rod v češtine aj slovenčine znamená vetvu jednej generácie rodiny v čase, ako napríklad rod Habsburgovcov. Rodová rovnosť bola v tomto prípade dosiahnutá už v roku 1918, keď sme zrušili monarchiu a šľachtu, rod Habsburgovcov aj rod Novákovcov sú si odvtedy rovné. A potom poznáme tri rody, a to mužský, ženský a stredný, a v tomto koncepte neviem, či dáva vôbec zmysel hovoriť o rovnosti.
P: Iste, ale to hovoríte tak trochu ako vtip, keďže viete, že tu sa pod rodom rozumie biologické pohlavie, muž a žena, pričom sa interpretuje čoraz častejšie aj ako psychologické či sociálne pohlavie.
RJ: V poriadku, ale tomu hovorme gender. Pohlavie je jasne dané biologicky, ale genderový typ feminizmu hovorí, že oveľa dôležitejšie než biologické pohlavie je onen gender, čo je sebavnímanie bez ohľadu na moje pohlavie.
Tento intelektuálny koncept tvrdí, že moja vôľa je dôležitejšia než realita. A ja s tým zásadne nesúhlasím, považujem to za ideologický konštrukt. Neberiem však nikomu právo v tento konštrukt veriť.
—
Uznajme na moment, že Roman Joch žije 30 rokov mimo slovenský jazykový kontext, navyše v ideologickej bubline, kde sa nemusel stretnúť s preňho nepohodlnými myšlienkami, nieto ešte „organickým“ jazykovým vývojom slobodných troch desaťročí.
V Čechách naozaj užívajú aj prevzatý termín gender. V slovenčine sa však ustálil pojem rod.
Ale vzniká aj u nás na túto tému veľa nejasností, mnoho ľudí netuší, hanbí sa spýtať a nemusia mať vnútornú odvahu Romana Jocha vpochodovať do odbornej debaty ozbrojený len vlastnou ochotou strápniť sa. Využime teda túto príležitosť na učebný moment a porozprávajme sa na tému pojmy „rod“ & „gender“. Čo znamenajú a prečo okolo nich panuje taký zmätok?
Pristavme sa najprv pri Jochovom tvrdení o „zlom preklade“.
Sú slová, ktoré majú viac významov. Jazykovedci tento jav nazývajú polysémia. Označuje situáciu, kde „jazykové jednotky majú viac navzájom rôzne súvisiacich a štruktúrovaných významov“, teda že s daným slovom sa spája spektrum významov. Slová sú škatuľky, pojmy sú obsah, ktorý do nich vložíte — jedna škatuľka môže mať rôzne obsahy.
Napríklad slovo trieda. Trieda môže byť 7.B, ktorá zapatrošila triednu knihu, môže to byť učebňa v ktorej ju schovali, môže to byť označenie kvality (resp. akosti), môže to byť označenie pre ľudí s rovnakými socio-ekonomickými charakteristikami, môže to byť vôbec označenie pre akúkoľvek kategorizáciu na základe spoločných znakov.
Pre nás je tento príklad tiež zaujímavý, lebo v spoločenských vedách sa využíva hojne pojem triedy práve vo význame označenia vrstvy obyvateľstva na spomínanom základe istých socio-ekonomických charakteristík.
Spoločenské vedy, hoci sa to niektorým prírodovedeckým „škarohlídom“ nemusí zdať, tiež robia pokroky vo svojom bádaní a neustále vylepšujú aj svoj pojmový aparát, ktorým pomáhajú lepšie chápať naše ľudské spoločenstvá.
Jednou takou inováciou z druhej polky 20. storočia, teda dnes už niekoľko generácií dozadu, bolo rozpoznanie potreby pojmu označujúceho spôsoby, akými sa v rôznych kultúrach a rôznych časoch formujú spoločenské pravidlá, normy a vzorce správania spojené s niekoho biologickým pohlavím. Skrátka, spôsoby, akým spoločensky vytvárame to, čo nazývame „mužskosť“ a „ženskosť“. Vieme, že nakoľko sa tieto prejavy naprieč storočiami a kultúrami zásadne líšia nejde o „biologickú danosť“, ale o niečo celkom iné: o kultúrny výtvor.
Na rozlíšenie od pohlavia (čiže biologickej kategorizácie na mužov a ženy podľa dominujúceho pohlavného ústrojenstva u daného jedinca) bolo potrebné hovoriť aj o „rode“. V angličtine sa siahlo po termíne „gender“ — z jednoduchého dôvodu, bol to opäť polysemický termín, ktorého jestvujúce množstvo významov najľahšie umožňovalo pridať nový významový odtieň (gender už v angličtine existoval ako pojem pre gramatické „rody“, rovnako ako u nás).
Čeliac vyhliadke prekladu tohto pojmu do slovenčiny jestvovali dve možnosti — prebrať väčšine nič-nehovoriaci pojem gender, alebo ho prispôsobiť jazykovým možnostiam a uľahčiť tak jeho prijatie v danej jazykovej komunite.
Čo sa udialo v slovenčine je, že k slovu rod sa pridal nový význam — jeho významové spektrum sa rozšírilo — presne tak isto, ako sa to udialo v jeho anglickom náprotivku „gender“. Nejde teda o nesprávny preklad, ide o preklad nový (relatívne), ktorý reaguje na vzniknutú jazykovú situáciu vyžadujúcu pojem pre naše rozšírené poznanie a chápanie sveta. Ako pripomína Jana Cviková (2014, s. 43), poďakovať sa za to zrejme môžeme zostavovateľkám a prekladateľkám knihy „Štyri pohľady do feministickej filozofie“ vydanej už v roku 1994 v nakladateľstve Archa, hoci v slovenskom jazyku nebude zrejme toto použitie prvé.
Myslím, že každý fanúšik slovenčiny skôr privíta, že slovenčina preukázala takúto prispôsobivosť a životaschopnosť. Vďaka tomu sa nezavliekali do nášho slovníka ťažko vysloviteľné slová nejasného významu. Nikto dnes nenamieta, že pracujeme na počítačoch a nie kompjuteroch, napriek tomu, že počítač je predsa človek, ktorý niečo počíta a nie stroj sediaci v kancelárii. Slovo rod sa na preklad ponúka, lebo ide o intuitívne a logické rozšírenie spektra významov, ktorým už toto slovo oplývalo.
Rozumné dôvody prečo namietať proti tomuto prekladu sa nedajú nájsť. Ostávajú len tie ideologické, ktoré majú problém priamo s pojmom „rodu“. Sú medzi nami asi ľudia, ktorí sa nevedia emocionálne zmieriť so sociálnym faktom, že jestvuje niečo ako „kultúrne“ resp. „sociálne pohlavie“ a potrebuje zrozumiteľné označenie. Na to však možno poznamenať len, že sociálne fakty sa nemusia zaujímať o nikoho pocity. A „rod“ skrátka je sociálnym faktom. Tomu by mal rozumieť každý, kto si kedy uväzoval kravatu.
Treba však pánovi Jochovi uznať, že termíny ako rodová rovnosť a rodová nediskriminácia sa naozaj týkajú primárne rovnosti mužov a žien — tak to spomína v inej časti rozhovoru. Odhliadnime teraz od toho, že napr. „pohlavná rovnosť“ by bolo nie veľmi elegantné označenie, ktoré by naznačovalo zlomyseľníkom aj možnosti merania pohlavných orgánov. Hovoriť o „rodovej rovnosti“ je dôležité práve z dôvodu, že pri posudzovaní iných ľudí postupujeme podľa ich vzhľadu a súladu s istými rodovými rolami, resp. výzorom, ktorý sa s týmito rolami zhoduje.
Keď niekto prispieva k rodovej diskriminácii alebo nerovnosti, zriedka pri tom pozerá do nohavíc alebo na chromozómy. Nie, postupujú podľa toho, s akou identitou daný človek pred nimi vystupuje. Je to preto pojem presnejší — lebo reč je o kultúre správania sa k ľuďom na základe ich prejavenej rodovej identity.
Spomenul som teraz pojem „rodová identita“ a tá predstavuje možno ďalší zdroj nedorozumení. A preto pokračujme, lebo zmätky sa vŕšia a k Jochovmu tápaniu sa pridáva aj redakcia.
Redakcia Postoja nástojí, že „že tu sa pod rodom rozumie biologické pohlavie, muž a žena, pričom sa interpretuje čoraz častejšie aj ako psychologické či sociálne pohlavie“. Je to trochu zavádzajúce, dúfam, že len z nedostatku vedomostí.
Ak z predošlého nebolo jasné, skúsim zopakovať základnú poučku: pojem „rod“ sa zaviedol na odlíšenie od biologického pohlavia, lebo poukazuje na nový koncept. Nejde teda „o čoraz častejšiu interpretáciu ako sociálne pohlavie“, ako píšu, naznačujúc akoby akýsi prevládajúci omyl, ale správnu interpretáciu. Bodka. Spomínajú aj psychologický aspekt, k tomu sa dostaneme za moment.
Polysémia sa totiž nekončí. Rovnako ako pri slove gender v angličtine, aj v slovenčine nadobudol rod hneď niekoľko nových významov. Vydýchnite si, dajte si pauzu.
—
Zmätok, ktorý okolo týchto pojmov panuje, je čiastočne spôsobený tým, že sa používajú v rôznych kontextoch s rôznymi odtieňmi. Človek neznalý a neskúsený nemusí tieto posuny pobadať. Za pozornosť stojí tento článok Eszter Kováts, ktorý v tomto mnohé osvetľuje a aj z neho pri tomto texte čiastočne vychádzam.
Slovo „gender“ sa v angličtine používa často aj na označenie pojmu „sex“ (pohlavie), lebo množstvo pisateľov je príliš cudných a nechcú mať v texte slovo sex, nakoľko sa obávajú, že by niekoho mohli viesť k myšlienkam na sex vo význame pohlavného styku (ach, tá polysémia!). Slovko gender im znie slušnejšie. Neviem, či má význam sa tu pristavovať pri tom, nakoľko sa aj konzervatívci zaslúžili o to, že čiastočne k zmätkom dochádza kvôli jazykovej prudérnosti okolo sexu, ktorú pomáhajú vytvárať.
Slovo gender sa v angličtine tiež využíva pri označení politík namierených na „ženy“, teda o snahy zlepšenia parity mužov a žien v rôznych oblastiach života. Je to jazyk byrokratických „policy“ dokumentov, ktorý normálne nepomáha zrozumiteľnosti, ani keby nešlo o tak citlivú tému.
Preto je dôležité vedieť, keď vidíme (nielen v angličtine) spomenutý pojem gender, zastaviť sa a uvažovať — v ktorom z významov je práve v tomto kontexte použitý? Vyžaduje si to citlivosť na kontext, znalosti a dobrú vôľu, čo samozrejme nebýva na sklade, pokiaľ sa na daný text pozerá oko ideológa.
Slovo gender sa napokon používa ako už spomínaná analytická spoločensko-vedná kategória, t.j. rod čoby spoločenské vytváranie predstáv o „mužskosti“ a „ženskosti“. Zaviedol sa na odlíšenie od biologického pohlavia. Využíva sa v spoločenských vedách, lebo je užitočný a posúva naše chápanie. Tváriť sa, že rod je “ľavicovo-liberálna” resp. “feministická” vec, je rovnako hlúpe, ako vravieť o konceptoch “ponuky” a “dopytu”, že sú pravicové. Toto napokon nie je predmetom serióznych debát, spochybňovať užitočnosť tohto konceptu vás v očiach odbornej verejnosti dáva na roveň s vyznávačmi plochej zeme a flogistónovej teórie.
Nuž a potom je tu ešte jeden význam pojmu gender aj jeho prekladu — rodová identita. Rozpoznať rod ako kategóriu umožňuje aj rozpoznať ľudí, ktorí sa neidentifikujú s pohlavím, ktoré im bolo prisúdené pri narodení, alebo ľudí, ktorí sa nestotožňujú so spoločnosťou predpísanými normami a vzorcami rodového správania. Hovoríme tu o trans ľuďoch a gender-queer ľuďoch. Keď hovoríme o rodovej identite a pojme „gender“ v tomto význame, hovoríme tak skrátka o ďalšom významovom odtieni. O rode ako identite.
To je aj ono „sebavnímanie“, o ktorom hovorí Joch. Trvá však odvážne na tom, že je to „ideologický konštrukt“ v rozpore s realitou. Bohužiaľ, ide o veľmi neodborné stanovisko, ktoré je v rozpore s psychologickým a medicínskym poznaním. Sám nie som odborník na túto tému (skúste však tieto dva diely podcastu, tu a tu), ale popierať žitú skúsenosť miliónov ľudí nepatrí ku kratochvíľam, na ktoré by sa opatrný a rozumný človek podujal. Určite nie pred obedom.
Na mieste pána Jocha by som však bol oveľa opatrnejší aj z iného dôvodu. Pri narábaní s pojmami ako „ideologický konštrukt“ a „realita“, keď je reč o prežívaní a identite jedinca, otvára pán Joch Pandorinu skrinku. Pán Joch je deklarovaný katolík, je to jeho prežívanie reality, jeho identita. Určite by sa mu nepáčilo, keby ho niekto v pozícii moci a schopnosti formovať verejné politiky označil za človeka žijúceho mimo reality a v zajatí ideologických konštruktov. A dokonca sa podujal na prijímanie opatrení, ktoré by katolicizmus vymazávali ako možnosť jeho autentického prežívania a slobody. Akékoľvek vierovyznanie je určite ťažko obhájiteľné odkazmi na „realitu“ a osobné prežívanie jeho viery je taktiež „ideologickým konštruktom“, nie niečím, čo nájdeme voľne v prírode. Náboženstvo je kultúrny výtvor, ktorý, na rozdiel od rodu, nemá zásadné prepojenie s biologickou realitou nášho prežívania.
To len tak, na okraj. Verše o trieskach a brvnách v oku určite poznáte.
Čiže, aby sme si to zhrnuli: existuje pojem rod, ktorý nabral nové významy: rod ako sociálne pohlavie, využívaný v odbornom výskume. S ním je spojené chápanie rodu ako pojmu vo verejných politikách, kde často, ale nie vždy, znamená predovšetkým snahu naprávať skrivodlivosť spôsobenú sexizmom a poskytovať ženám a mužom (resp. ľuďom, ktorí sa tak identifikujú) skutočnú rovnosť príležitostí. A potom je tu aj rod vo význame rodovej identity, ktorý je dôležitý aj pre chápanie rozličnosti s akou sa stretávame pri prežívaní našej „mužskosti“ a „ženskosti“.
—
Ostáva len otázka na záver.
Prečo niektorí konzervatívci trvajú na pojme „gender“? Prečo chcú mermomoci vravieť o genderi, keď máme zavedený pojem rod? Ponúkajú sa dva výklady, začnime tým nelichotivejším. Niektorí demagógovia trvajú na pojme „gender“, lebo tu málokto presne vie, čo to znamená, ľahšie sa proti tomu mobilizuje, ľahšie sa zosmiešňuje — ľahšie sa s týmto pojmom vytvára fiktívny nepriateľ, cudzorodý prvok, ktorý treba odmietnuť (ako zvolal klasik „džendžer ideoália!“).
Druhý výklad je, že konzervatívci sú z povahy, nuž, konzervatívni a nemajú radi novoty — nepáči sa im nový význam starého slova, ale nepáči sa im ani slovo nové. Ťažko tu vyhovieť. Nejdem maľovať hlúpe karikatúry konzervatívcov ako ľudí, ktorých vyplaší elektrina alebo automobil. Rozmýšľajúci konzervatívci (po vzore Michaela Oakeshotta) dobre vedia, že zmeny sú často nevyhnutné, hoci vždy bolestivé a majú byť preto skôr pozvoľné a „organické“. To sa pri tejto jazykovej a spoločensko-vednej zmene, nazdávam sa, podarilo a Oakeshottovský konzervatívec sa už s rodom v jeho plnej viacvýznamovosti dávno zmieril.
Pojmu rod sa bránia už len konzervatívni ľudia, ktorí si neurobili domácu úlohu, neunúvali sa naučiť sa niečo nové, alebo len nemajú záujem argumentovať poctivo. Kam patria ľudia ako Roman Joch, alebo redakcia Postoja už nechám na úsudku čitateľa a čitateľky.
Môžeme však dúfať, že pri prekladoch brožúrok a podnecovaní odbornej diskusie sa pán Joch zachová ako profesionál a nebude pretláčať svoju ideologickú neznalosť aj do odbornej práce Inštitútu.
