Čo znamená pojem “woke” a kto ho používa?
--
Zo slovníčka krajnej pravice dnes vyberáme pojem „woke“. Čo je to?
- woke, príd.m., prísl., pejor. — prebudený/á, uvedomelý/á, uvedomelo konajúci/a alebo hovoriaci/a
Dnes je tento termín používaný najmä reakčnými a krajne pravicovými konzervatívnymi komentátormi na označenie rôznorodých prúdov a táborov svojich ideologických protivníkov naľavo od seba, ktorých majú potrebu kategorizovať ako jednoliatu, pomýlenú a nerozlíšiteľnú masu. Je to predovšetkým ideologická nálepka, bojový pojem, ktorý nemá postihnúť skutočnosť, ale nakresliť deliace línie a rámcovať ideový konflikt spôsobom, ktorý krajne-pravicovému konzervatívnemu rečníkovi vyhovuje.
V podstate pod pojem „woke“ dnes potenciálne spadá ktokoľvek, kto verejne spochybňuje status quo a nazdáva sa, že niektorý aspekt spoločenského bytia by sa dal zmeniť smerom k väčšej rovnosti, inklúzii, tolerancii, a pod. Za „woke“ sú tak často automaticky považovaní a označovaní aj ľudia, ktorí sa ozvú na obranu obetí nenávistných, zosmiešňujúcich alebo inak vylučujúcich činov, či slovných prejavov, resp. takéto prejavy kritizujú a domnievajú sa, že nepatria do slušnej spoločnosti (pozri tiež: „cancel culture“, „politická korektnosť“, „freezepeach“).
Cieľom pojmu “woke” je zosmiešniť oponenta a znemožniť diskusiu o jestvujúcich nerovnostiach, v ktorej by niektorí konzervatívni rečníci nemali pocit jasnej morálnej (a/alebo intelektuálnej) prevahy, nakoľko ideologickým jadrom konzervatívneho postoja je spravidla obrana rôznych hierarchií (rodových, sexuálnych, majetkových, rasových) ako v princípe prirodzených, zaslúžených, a teda aj morálne správnych.
Pre ideológiu konzervatívnej reakcie predstavuje základnú mobilizačnú hrozbu poznanie, že spoločenské nerovnosti nemusia byť dané a prirodzené, ale že sú v podstate skôr výsledkom konvencií, spoločenským konštruktom, a teda že jestvuje aj možnosť ich kolektívne, resp. politicky umenšovať a meniť podmienky, za ktorých sa vytvárajú.
Hovoriť o nových pravidlách, spoločenských normách, hovoriť o nerovnostiach a ich zdroji ako problematických dostáva reakčného konzervatívca spravidla do diskurzívnych úzkych, preto miesto akceptovania premisy potrebuje v diskurze dostať „navrch“ a spraviť z oponenta pomýleného (prípadne neúprimného — pozri pojem „virtue signaling“) ideológa, ktorého spoločenský vplyv je nebezpečný a vedie k rozpadu spoločnosti podkopávaním jej základných hodnôt.
Pôvodne bol pojem „woke“ seba-ironické označenie pre progresívnu ľavicu, ktorá sa „zobudila“ k pochopeniu ekonomickej nespravodlivosti, rasizmu, sexizmu a iných štruktúrnych zdrojov nerovnosti v spoločnosti a ich vzájomného prepojenia.
Netreba zachádzať až do úplnej jazykovej prehistórie, ale úplne pra-pôvodne to bolo aj nie-úplne-ironické seba-označenie pre explicitne konšpiračnú ľavicu, ktorá sa „zobudila“ a uzrela, napr. že CIA spôsobila epidémiu AIDS, okrem iného. Dnes podobný vývoj možno pozorovať s termínom „based“.
Pojem woke sa často reakčnými konzervatívcami skloňuje aj s pojmami ako „neomarxisti“, prípadne „kultúrni marxisti“, ktorých konzervatívni rečníci vidia ako intelektuálny zdroj tohto fenoménu.
Pre krajnú pravicu, kam sa často radia aj títo reakční konzervatívci, je nepredstaviteľné, že spochybňovanie toho, čo vnímajú ako „prirodzený poriadok“, poukazovaním na rasizmus, sexizmus a pod., nemá vonkajšieho vinníka, intelektuálneho traviča studní. Za zmenou spoločenského vnímania a odklonom od „správnych“ resp. „tradičných“ hodnôt (patriarchálnych, heteronormatívnych, rasistických) musí byť ideologický protivník, ktorý túto zmenu z pozadia riadi. Niekto musel tých ľudí nahuckať, aby sa priečili prirodzenému poriadku vecí a začali spochybňovať rodové roly, či vnímať rôzne etniká rasy, či sexuálne orientácie za rovnocenné.
Kým v klasickom fašistickom diskurze rolu týchto zlovoľných aktérov preberali Židia, resp. nimi údajne vytvorená intelektuálna doktrína „židoboľševizmu“, dnešná krajná pravica sa z pochopiteľných reputačných dôvodov neodvažuje byť takto priamočiaro antisemitská vo svojom konšpirovaní. Uspokoja sa tak často s poukazom len na zhubný vplyv niekoľkých „neomarxistických“ filozofov (ktorých často hodia do vreca s inou rôznorodou skupinou „post-moderných“ filozofov a filozofiek — tu sme totiž pri ideologickej produkcii, na nuansy nieto času). V rámci diskurzívneho posunu konšpirátora je potom aj ktokoľvek, kto v jeho očiach ohrozuje status quo a je identifikovateľný anti-rasistickými, anti-sexistickými, alebo inými, už vyslovene liberálnymi, či ľavicovými postojmi, zákonite tiež neomarxistom. (Pozri tiež: „kultúrni marxisti, konšpiračná teória o“)
—
Bonus:
— virtue signaling (signalizovanie cnosti), podstatné meno, pejor. — zdieľanie presvedčenia, resp. výrokov o sociálnej téme, demonštrovanie oddanosti ideálom sociálnej spravodlivosti za účelom získania priazne, resp. ocenenia od publika.
Použitím tohto spojenia nám rečník dáva signál vlastnej neresti (vice signaling) — vraví nám, že preň je nepredstaviteľné, aby niekto autenticky veril v nejaké morálne hodnoty a sledoval ich napĺňanie s cieľom dosiahnuť nejaké deklarované spoločenské zlepšenie, ale že musí, podobne ako rečník samotný, robiť všetko len pre vlastný prospech, resp. s postrannými úmyslami.
#woke #virtuesignaling #slovníčekreakcionára
—
Pôvodne publikované ako status na Facebooku, 18.2.2021.
